Skoré testovanie tvrdosti využívalo predovšetkým tvrdomery podľa Brinella. S rastúcimi požiadavkami na presnosť pri testovaní tvrdosti materiálu sa však objavil tvrdomer Vickers. Vickers tvrdomer používa diamantový indentor v tvare štvorcovej pyramídy s plochami pod uhlom 136 stupňov na zatlačenie do povrchu vzorky zvolenou testovacou silou. Po určenom čase držania sa skúšobná sila odstráni a zmeria sa diagonálna dĺžka vtlačenia, aby sa vypočítala hodnota tvrdosti.
Začiatkom 20. storočia sa začal používať a vyvíjať tvrdomer Vickers. S neustálym technologickým pokrokom sa rozsah testovacej sily postupne rozširoval, od relatívne malých hodnôt sily až po tie, ktoré sú schopné vykonávať veľké záťažové testy, ktoré spĺňajú potreby testovania tvrdosti rôznych materiálov. Súčasne sa presnosť merania neustále zdokonaľovala s použitím presnejších meracích prístrojov a automatizovanej riadiacej technológie, vďaka čomu je meranie dĺžky vtlačku presnejšie a spoľahlivejšie.
V oblasti vedy o materiáloch a priemyselnej výroby hrá tvrdomer Vickers rozhodujúcu úlohu. Široko sa používa na testovanie tvrdosti rôznych materiálov, ako sú kovy, zliatiny, keramika a sklo, pričom poskytuje dôležité údaje pre výskum a vývoj materiálov, kontrolu kvality a optimalizáciu procesov. S rozvojom výpočtovej techniky majú moderné tvrdomery Vickers aj funkcie, ako je ukladanie údajov, analýza a generovanie správ, čím sa ďalej zlepšuje účinnosť testovania a možnosti spracovania údajov.